Klus: Kotleba je zlý matematik

Autor: Vladimír Dančišin | 20.7.2017 o 12:38 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  764x

Pred pár dňami vyšiel článok Klus z SAS: Kotleba chce meniť počet mandátov pre poslancov vo svoj prospech, v ktorom M. Klus uviedol, že M. Kotleba je zlý matematik, ktorý nedodržiava zákon o voľbách.  

 Kotleba predložil na pondelňajšie zasadnutie zastupiteľstva návrh, ktorým upravuje počet poslancov zastupiteľstva a určuje volebné obvody, v ktorých sa budú voliť poslanci v novembrových voľbách. Návrh počíta s vytvorením 13 volebných obvodov, v ktorých sa prerozdelí 44 mandátov takto:

Už na prvý pohľad je zrejmé, že mandáty jednotlivým volebným obvodom nie sú korektne (pomerným spôsobom) prerozdelené. Na druhej strane musím povedať, že z návrhu priamo nevyplýva, že M. Kotleba je zlý matematik. M. Kotleba si mohol dovoliť pripraviť takýto návrh, pretože zákon o voľbách, prax v minulosti, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu mu dáva dostatok argumentov, na základe ktorých môže tvrdiť, že je všetko v poriadku. Aj keď to tak v skutočnosti nie je. 

 

Zníženie počtu poslancov

Kotlebov návrh znižuje počet poslancov zo súčasného počtu 49 na 44. Zákon ponecháva rozhodnutie o veľkosti zastupiteľstva na samotných poslancov. Zákon len určuje, že musí byť pomer „12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca“, čo v prípade Banskobystrického kraja vychádza na 44 až 53 poslancov. M. Kotleba si vybral spodnú hranicu, čo asi nikoho neprekvapuje. Je to populárny návrh, ľahko pochopiteľný a hlavne je to populistická hlasolapka. Presadením takéhoto návrhu sa síce nevyriešia systémové veci, ani sa nezlepší výkon zastupiteľstva, avšak na mítingoch sa to môže dobre predávať. A to v obidvoch prípadoch: či tento návrh prejde alebo nie. Skutočnosť, že ide o celkom populárne číslo medzi jeho komunitou fanúšikov je len zhoda náhod.

Len na okraj uvediem, že v politologickej literatúre neexistuje zhoda na tom, koľko je optimálny (dostatočne reprezentatívny a z hľadiska funkčnosti bezproblémový)počet zástupcov v parlamente. So zaujímavým záverom prišiel v 70-tych rokoch Rein Taagepera, ktorý na základe svojho výskumu poukázal na to, že existuje súvislosť medzi počtom obyvateľov a veľkosťou zastupiteľstva. Taagepera zistil, že vo väčšine prípadov je počet zástupcov rovný tretej odmocnine z počtu obyvateľov. V Banskobystrickom kraji by podľa tohto modelu malo byť približne 86 – 88 poslancov. Uvádzam to len preto, aby bolo zrejmé, že ani súčasný počet 49 nie je tak vysoký, že by to bolo nevyhnutné meniť. Ale ak sa poslanci rozhodnú znížiť svoj počet na 44, nemám s tým žiadny problém.

Problém s pomernosťou

Zákon stanovuje len jednu podmienku ako utvárať volebné obvody: „Pre voľby poslancov zastupiteľstiev sa v každom samosprávnom kraji utvoria jednomandátové volebné obvody alebo viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov samosprávneho kraja“.

 Jedným z vhodných nástrojov sledovania, či došlo k pomernému prerozdeleniu mandátov medzi jednotlivé volebné obvody je sledovať maximálnu odchýlku od priemerného počtu obyvateľov pripadajúceho na jeden mandát. Prijateľná odchýlka je ± 10 % od priemerného počtu obyvateľov na jeden mandát (tento limit propaguje napríklad Benátska komisia). Ak by bol prijatý návrh M. Kotlebu, odchýlky by boli takého:

Maximálna odchýlka je 49,53 %, čo je výrazne viac ako odporúčaných 10 %. Odchýlky uvedené v tabuľke jednoznačne naznačujú, že prerozdelenie je nepomerné. Avšak, na Slovensku nie je ťažké nájsť odchýlky od priemerného počtu obyvateľov na jeden mandát väčšie ako 40 %. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj v roku 2013 vytvoril volebné obvody tak, že volebný obvod č. 17 mal odchýlku 41,11 %, v Partizánskom v mestskom zastupiteľstve v roku 2014 vytvorili volebný obvod č. 8 s odchýlkou 49,47 % a volebný obvod č. 9 až s 50,44 % odchýlkou. V Bardejove v tom istom roku vytvorili volebný obvod č. 5 s odchýlkou 57,11 %. Rekordnými odchýlkami sa môže „hrdiť“ mestské zastupiteľstvo v Bratislave, kde v roku 2014 vytvorili volebný obvod č. 13 s odchýlkou 56,89 %, volebný obvod č. 17 s odchýlkou 64,76 %, volebný obvod č. 9 s odchýlkou 71,22 % a až tri volebné obvody (č. 8, 14, 15) s odchýlkou väčšou ako 80 % (87,29 %, 87,86 %, resp. 81,54 %).

Dokonca ani sudcovia Ústavného súdu SR v súdnom spore PL. ÚS 6/05-59 sa nedokázali vyjadriť či 84,63 % percentná odchýlka v prípade Bratislavy a 88,63 % odchýlka v prípade Košíc vo voľbách v roku 2002 je alebo nie je protiústavná. Na obranu Ústavného súdu SR musím povedať, že vo viacerých súdnych sporoch (IV. ÚS 96/07, II. ÚS 67/2011, PL. ÚS 34/99) sudcovia konštatovali, že výrazný nepomer počtu obyvateľov k priemernému počtu obyvateľov na jeden poslanecký mandát vedie k protiústavným dôsledkom spočívajúcim v porušení rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva.  

Ak však Ústavný súd SR dokázal akceptovať odchýlku 88 %, možno by dokázal akceptovať aj odchýlku 49 %. Je naozaj škoda, že nemáme, na rozdiel od mnohých iných štátov (napr. Taliansko – 10 %, Austrália – 10 %, Bielorusko – 10%, Nemecko – 15 %, Arménsko – 15 %...), zákonom definovanú maximálnu odchýlku. Bolo by po probléme.

V návrhu M. Kotlebu nie je uvedené na základe akého počtu obyvateľov sa prerozdeľovali mandáty medzi jednotlivé volebné obvody. Je to neštandardné, pretože v takomto návrhu by to malo byť samozrejmosťou. A to aj napriek tomu, že v zákone nie je uvedené na základe čoho sa má počet obyvateľov zisťovať (či to majú byť údaje získané z ohlasovní obcí, údaje získané z Registra obyvateľov Slovenskej republiky, resp. údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky. Možno tento deficit zákona M. Kotleba interpretuje tak, že si urobil vlastné sčítanie obyvateľstva a na základe tohto sčítania mu to vychádza ako pomerné prerozdelenie mandátov[sic]), resp. ani nie je uvedené k akému dátumu sa má brať do úvahy počet obyvateľov (silno však pochybujem, že sa M. Kotleba bude obhajovať tak, že niekedy v 19. storočí bol pomer obyvateľov v jednotlivých okresoch taký, že mu to vychádza ako pomerné prerozdelenie).   

Dôkaz o tom, že ide o matematicky nepomerné prerozdelenie je možné nájsť aj v tom, že žiadna štandardná metóda prerozdeľovania mandátov nedokáže prerozdeliť mandáty tak, ako to je uvedené v Kotlebovom návrhu.Prerozdelenie 44 mandátov jednotlivým okresom podľa štandardných metód je možné vidieť v tabuľke:

Okres Banská Bystrica je výrazne poškodený (mal by mať minimálne sedem poslancov). Poškodený je aj okres Zvolen (mal by mať päť mandátov), okres Rimavská sobota (mal by mať minimálne 5 mandátov) a okres Lučenec (minimálne štyri mandáty).

Kritici M. Kotlebu by mohli konštatovať, že ide o štyri okresy, v ktorých mala Kotlebova strana najhoršie výsledky vo voľbách do NR SR:

Na druhej strane je potrebné dodať, že vo volebnom obvode – okres Brezno, kde mala ĽS-NS nadpriemerné výsledky, sa navrhuje zníženie počtu poslancov.

Záver

M. Klus je presvedčený, že návrh M. Kotlebu je protizákonný. Zákon však len veľmi vágne definuje spôsob akým sa majú volebné obvody vyvárať, a preto nedokážem potvrdiť, že je tomu skutočne tak. Koniec koncov aj keby sa prijalo riešenie, že bude 44 poslancov a prerozdelenie sa uskutoční na základe Websterovej, resp. Huntingtonovej metódy (viď tabuľku vyššie), maximálna odchýlka by bola v okrese Poltár až 47 %, čo by taktiež nebolo možné považovať za pomerné prerozdelenie.

Osobne za vhodné riešenie by som považoval vytvorenie šiestich volebných obvodov, kde by sa menšie okresy spojili do jedného volebného obvodu (zákon to nezakazuje). Napríklad by to mohlo vyzerať takto:

Pri alternatíve so 44 mandátmi by bola maximálna odchýlka 6,36 % a v prípade 49 mandátov len 4,28 % (prerozdelenie som urobil Websterovou metódou). Obidve alternatívy by tak bolo možné považovať za jednoznačne pomerné prerozdelenie a plne v súlade so zákonom. Menšie okresy by mali dostatok zástupcov na to, aby dokázali presadiť svoju agendu. Vytvorené volebné obvody by boli kontinuálne a rovnomerne zastúpené. Všetci kandidáti by mali približne rovnaký počet voličov, ktorých by mali vo volebnej kampani osloviť, čo by taktiež zrovnoprávnilo volebnú kampaň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Róbert Bezák: Za pápežmi som bol trikrát, chodil som aj za kardinálmi

Diskusia SME NAŽIVO s Róbertom Bezákom a Marie Vrabcovou.

PLUS

Fico dal opäť prednosť sebe, a kto je užitočný idiot politiky

Robert Fico si už musí poslušnosť vynucovať krajnými prostriedkami

KOMENTÁRE

Rok 1998: Maďarka prah môjho domu neprekročí

Čože?! Ty nebudeš voliť Mečiara?


Už ste čítali?