Aký zákon, také volebné obvody

Autor: Vladimír Dančišin | 13.7.2017 o 11:33 | Karma článku: 3,03 | Prečítané:  310x

Zákon o voľbách stanovuje podmienky utvárania volebných obvodov veľmi voľne a necháva to na svojvôľu poslancov krajských a obecných zastupiteľstiev. Tí často ani len netušia akým spôsobom by sa mali volebné obvody utvárať.

Väčšinou len súhlasia s tým, čo im predloží vedenie kraja, mesta, resp. obce. A to aj v prípade, že návrh nie je úplne v poriadku. Uvediem príklad z Prešovského samosprávneho kraja.

Poslanci v zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja v utorok schválili návrh na určenie volebných obvodov a počet v nich volených poslancov. Počet volebných obvodov a počet v nich volebných poslancov sa v zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja nemení už od roku 2005. Pre nasledujúce voľby zastupiteľstvo PSK vytvorilo 13 volebných obvodov:

Vzhľadom na skutočnosť, že pri prerokovávaní daného bodu rokovania sa v diskusii nevyjadril nikto a návrh bol prijatý jednomyseľne, bolo by možné konštatovať, že išlo o bezproblémový bod rokovania. Osobne si však nemyslím, že je tomu tak. V schválenom návrhu vidím tri problémy:

Problém s rovnosťou volebného práva

Zákon stanovuje len jednu podmienku ako utvárať volebné obvody: „Pre voľby poslancov zastupiteľstiev sa v každom samosprávnom kraji utvoria jednomandátové volebné obvody alebo viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov samosprávneho kraja“. Na škodu veci zákon nedefinuje termín pomernosť, rovnako ani nestanovuje či volebné obvody musia byť kontinuálne (teda, či musia tvoriť celistvý celok), či majú byť volebné obvody kompaktné, akou metódou prerozdeľovať mandáty medzi jednotlivé volebné obvody, ale ani to, či sa má brať ohľad na rôzne miestne geografické, kultúrno-spoločenské, resp. hospodársko-sociálne pomery. V princípe zákon len žiada, aby boli vytvorené volebné obvody (minimálne dva), v ktorých sú obyvatelia pomerne rozdelení. Dovolím si tvrdiť, že zastupiteľstvo PSK ani len túto požiadavku nedodržalo.

Ideálne vytvorené volebné obvody majú počet obyvateľov na jedného poslanca zhodný s priemerným počtom obyvateľov na jeden mandát. Benátska komisia vo svojom Kódexe dobrej praxi vo volebných záležitostiach odporúča, aby odchýlky neprekračovali hodnotu 10 %. Odchýlky v schválenom návrhu je možné vidieť v tabuľke:

V piatich volebných obvodoch prekračuje odchýlka benátskou komisiou stanovenú výšku maximálnej prípustnej odchýlky. Najvýraznejšie je to v prípade okresu Stropkov, kde je odchýlka až 22,32 %, čo je viac ako dvojnásobok benátskou komisiou stanoveným limitom. Tri volebné obvody - okres Stropkov, Svidník a Levoča - sú výrazné nadreprezentované a naopak okresy Sabinov a Kežmarok výrazne podreprezentované. V každom prípade ide o malapportionment, čo je v rozpore s ústavnou požiadavkou rovnosti volebného práva.

Problém s prideľovaním mandátov

Krajské zastupiteľstvo pridelilo mandáty jednotlivým volebným obvodom neštandardným (nepomerným) spôsobom (resp. len skopírovali prerozdelenie z minulých funkčných období a nezobrali do úvahy skutočnosť, že za posledných 12 rokov došlo k demografickým pohybom). Zákon síce neurčuje akou metódou sa majú prerozdeliť mandáty jednotlivým volebným obvodom, avšak je možné konštatovať, že žiadna (v praxi využívaná) metóda prerozdeľovania mandátov nedokáže prerozdeliť mandáty tak, ako to bolo urobené v PSK. Spôsob prerozdelenia, ktorý si zvolili v PSK výrazne zvýhodňuje menšie okresy. Pomerné prerozdelenie, ktoré vyžaduje zákon, by okresu Prešov malo prideliť minimálne 13 mandátov (štandardná/prirodzená kvóta je 13,08). Dokonca v praxi najvyužívanejšia D´Hondtova metóda by pridelila okresu Prešov až 14 mandátov.

Problém s ekvinumerozitou mandátov

Ideálnym prípadom vytvorenia volebných obvodov je stav, kedy všetky majú rovnaký počet mandátov. To znamená, v zastupiteľstve by mal reprezentovať každý volebný obvod rovnaký počet poslancov. Malé odchýlky sú prípustné, ale väčšie rozdiely v počte zástupcov jednotlivých volebných obvodov narúša princíp rovnosti aktívneho a pasívneho volebného práva. Žiaden systém využívajúci viacmandátové volebné obvody s rozdielnym počtom pridelených mandátov nemôže garantovať rovnaké zastúpene alebo rovnakú volebnú silu jednotlivých voličov. Benátska komisia vo svojom Kódexe dobrej praxe vo volebných záležitostiach v ods. 2. 2 apeluje na rovnomerné rozdelenie mandátov medzi jednotlivé volebné obvody: „Rovnosť volebného práva: mandáty musia byť rozdelené medzi jednotlivé volebné obvody rovnomerne“. Uvedený problém sa objavil aj v judikatúre USA (pozri napr. Drew v. Scranton, Kruidenier v. McCulloch). Americké súdy rozdohli, že rozdiely v počte pridelených mandátov jednotlivým volebným obvodom sú neprípustné, keďže to narúša princíp rovnosti volebného práva a princíp rovnakého prístupu k volenej funkcii. Praktický problém je možné vidieť napríklad v rámci vedenia volebnej kampane. Z finančného a organizačného hľadiska bude kampaň neporovnateľne odlišná v okrese Prešov v porovnaní s okresom Medzilaborce. Ak je vo volebnom obvode okruh potenciálnych voličov viac ako 14krát väčší, výrazne to znevýhodňuje kandidátov v ňom kandidujúcich.

Ako by to mohlo vyzerať:

Existuje viacero alternatív, ktoré sa mi javia vhodnejšie ako návrh, ktorý schválilo zastupiteľstvo PSK. Uvediem jednu z možností, ktorá počíta s identickým počtom poslancov (62):

V tabuľke je uvedená alternatíva, ktorá by spĺňala benátskou komisiou stanovené kritériá. Maximálna odchýlka by bola 3,56 %, čo je hlboko pod stanoveným limitom 10 %. Volebné obvody by boli celistvé/kontinuálne a kompaktné. Prideľoval by sa v nich približne rovnaký počet mandátov, čo je ďalším kritériom benátskej komisie. Nehovoriac o tom, že mandáty jednotlivým volebným obvodom sú pridelené matematicky korektným spôsobom.

Uvažovať však možno napr. aj o rozdelení väčších okresov na viacero častí, ako aj o úprave celkového počtu poslancov (v prípade PSK to môže byť od 55 do 68).

Záver

Nebolo cieľom blogu kritizovať prácu poslancov PSK a ani vedenia PSK, ktoré návrh pripravilo. Ak by sme sa pozreli na utváranie volebných obvodov v iných krajoch, mestách a obciach, vo väčšine prípadov by sa objavili rovnaké (v niektorých prípadoch aj oveľa horšie) problémy aj tam. Problém je v tom, že zákon o voľbách neuprajuje kritériá tvorby volebných obvodov, ktorými by sa mali riadiť obecní a krajskí poslanci. Nemajú tak návod, čo si pri takomto návrhu majú všímať. Väčšinou sa uspokoja s tým, že je to rovnaké ako to bolo v predchádzajúcom období, čo im dáva pocit, že je to pre nich optimálne riešenie. Záverom len konštatujem, že ak zákon o voľbách stanovuje podmienky veľmi voľne a necháva utváranie volebných obvodov na svojvôľu poslancov krajských a obecných zastupiteľstiev, len ťažko možno čakať, že to dopadne vždy dobre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Sieť čelí exekúciám, dlžoby nespláca ani SDKÚ

Sieť nezaplatila vyše 500-tisíc eur, pre ktoré ju naháňajú exekútori.

KOMENTÁRE

Človek nie je rýchlovarná kanvica

Mzda slovenských zamestnancov nehovorí o ich pracovnom nasadení.


Už ste čítali?