Chýbajú nám pravidlá vytvárania volebných obvodov

Autor: Vladimír Dančišin | 22.3.2017 o 11:16 | Karma článku: 3,41 | Prečítané:  364x

Vytváranie volebných obvodov sa musí urobiť dobre, aby bol volebný systém demokraticky spravodlivo nastavený. Na Slovensku sa to nerobí dobre. Hlavne z dôvodu, že v zákone nie sú uvedené kritériá ako by sa to malo robiť.  

V rámci prípravy volieb už o pár mesiacov budú krajské zastupiteľstvá rozhodovať o počte poslancov krajských zastupiteľstiev i o tom, ako budú vytvorené volebné obvody. Vytváranie volebných obvodov sa musí urobiť dobre, aby bol volebný systém bol demokraticky spravodlivo nastavený. Problémom volebného zákona na Slovensku je, že zákon o voľbách prakticky vôbec neupravuje mantinely, akým spôsobom sa môžu volebné obvody vytvárať.

 

Benátska komisia: „Maximálna prípustná odchýlka je 10 %.“

 

Ideálne vytvorené volebné obvody májú počet obyvateľov na jedného poslanca zhodný s priemerným počtom obyvateľov na jeden mandát. Jedným z vhodných nástrojov dosiahnutia prijateľnej pomernosti je sledovanie maximálnej odchýlky od primerného počtu obyvateľov pripadajúceho na jeden mandát. Každá odchýlka, či už kladná alebo záporná, predznamenáva malapportionment (nadreprezentáciu alebo podreprezentáciu jednotlivých volebných obvodov). Želaným ideálom dodržania pomernosti je vytvoriť volebné obvody s maximálnou odchýlkou približujúcou sa čo najviac nule. Dokonalému (ideálnemu) vytvoreniu volebných obvodov bránia rôzne prekážky – geografické, administratívno-správne, ale aj napríklad matematické limity. Z podstaty veci je zrejmé, že v praxi takmer vždy dôjde k vytváraniu volebných obvodov, ktoré budú mať odchýlky od ideálneho počtu obyvateľov na jedného poslanca. Aj tam, kde sa vytvorili volebné obvody optimálne, ako napr. vo Svidníku v roku 2014, dochádza k odchýlke od priemerného počtu obyvateľov na jedného poslanca. Konkrétne vo Svidníku sa vytvorili tri päťmandátové volebné obvody s maximálnou odchýlkou len 0,66 %.

Benátska komisia vo svojom Kódexe dobrej praxi vo volebných záležitostiach odporúča, aby odchýlky neprekračovali hodnotu 10 %, a len vo veľmi špecifických prípadoch (špeciálna ochrana menšiny) môže odchýlka prekročiť 15 %. Odchýlku na úrovni 10 % odporúča aj Office for Democratic Institutions and Human Rights. Uvedeným odporúčaním sa viacmenej riadia všetky štáty, v ktorých sa vytvárajú volebné obvody. Niekde to berú prísnejšie, inde je prípustná aj o trochu väčšia odchýlka. Napríklad v USA sa chráni politická rovnosť voličov veľmi dôkladne. Dokonca bol už aj prípad, kedy súd v spore Karcher v. Daggett (1983) označil vytvorenie volebných obvodov s odchýlkou 0,7 % za protiústavné. Benátskou komisiou odporúčanú odchýlku 10 % majú ako štandard v Taliansku, Austrálii, Bielorusku, resp. na Ukrajine. Nemecko alebo Arménsko pripúšťajú aj 15 % odchýlky. Extrémny pohľad na pomernosť sa objavuje v pravidlách tvorby volebných obvodov v Singapúre. Tam sa považuje za prípustnú, rozumnú, resp. minimálne akceptovateľnú odchýlku hranica ± 30 % od priemerného počtu obyvateľov. Takáto tolerancia však výrazne balansuje na hrane dodržiavania princípu rovnosti volebného práva.

Ak to zjednoduším, prijateľná odchýlka je ± 10 % od priemerného počtu obyvateľov na jeden mandát, všetko nad 15 % je už na hrane a odchýlka nad 30 % je už v normálne fungujúcej demokracii neprijateľná.

 

Na Slovensku je prípusná aj odchýlka väčšia ako 80 %!

 

Na Slovensku sa vytváranie volebných obvodov ponecháva na svojvôľu mestských a krajských poslancov. Zákon stanovuje len jedinú podmienku. Volebné obvody sa majú vytvárať „pomerne k počtu obyvateľov“. Na škodu veci však zákon nijakým spôsobom nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom pomernosť. Poslanci krajských a mestských zastupiteľstiev nemajú nástroj (kontrolný mechanizmus) ako si overiť, či vytvorené volebné obvody (ne)spĺňajú uvedenú podmienku uvedenú v zákone. Keďže zákon nestanovuje maximálnu možnú odchýlku, nemusia sa týmto aspektom vytvárania volebných obvodov veľmi zaťažovať. A vo väčšine prípadov sa tým ani nezaťažujú.

Na Slovensku nie je ťažké nájsť odchýlky od priemerného počtu obyvateľov na jeden mandát väčšie ako ±30 %. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj v roku 2013 vytvoril volebné obvody tak, že volebný obvod č. 17 mal odchýlku 41,11 %, v Partizánskom v mestskom zastupiteľstve v roku 2014 vytvorili volebný obvod č. 8 s odchýlkou 49,47 % a volebný obvod č. 9 až s 50,44 % odchýlkou. V Bardejove v tom istom roku vytvorili volebný obvod č. 5 s odchýlkou 57,11 %. Rekordnými odchýlkami sa môže „hrdiť“ mestské zastupiteľstvo v Bratislave, kde v roku 2014 vytvorili volebný obvod č. 13 s odchýlkou 56,89 %, volebný obvod č. 17 s odchýlkou 64,76 %, volebný obvod č. 9 s odchýlkou 71,22 % a až tri volebné obvody (č. 8, 14, 15) s odchýlkou väčšiou ako 80 % (87,29 %, 87,86 %, resp. 81,54 %).

 

Pohľad ústavného súdu na problém pomernosti volebných obvodov

 

Vytváraním nepomerných volebných obvodov sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých súdnych sporoch (IV. ÚS 96/07, II. ÚS 67/2011, PL. ÚS 34/99) konštatoval, že výrazný nepomer počtu obyvateľov k priemernému počtu obyvateľov na jeden poslanecký mandát vedie k protiústavným dôsledkom spočívajúcim v porušení rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva výslovne garantovanej v čl. 69 ods. 2 a čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy.

Problémom týchto rozhodnutí Ústavného súdu SR je však to, že sa v nich neobjavuje žiadny štandard (napríklad v podobe stanovenia maximálnej odchýlky), aby sa to stalo vodídkom pre mestské a krajské zastupiteľstvá pri vytváraní volebných obvodov. K tomu je potrebné aj spomenúť súdny spor (PL. ÚS 6/05-59), kde sa sudcovia pléna (celkom nepochopiteľne) nedokázali vyjadriť či 84,63 % percentná odchýlka v prípade Bratislavy a 88,63 % odchýlka v prípade Košíc vo voľbách v roku 2002 je alebo nie je protiústavná. Uvedené (ne)rozhodnutie taktiež neprispelo k vyjasneniu otázky, ako spravodlivo vytvárať volebné obvody.

Slovenská republika dokonca v súvislosti s vytváraním volebných obvodov nepomerným spôsobom prehrala spor Mátyus versus Slovensko pred Výborom OSN pre ľudské práva v roku 2002. Výbor konštatoval porušovanie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach Slovenskou republikou. V spore sa riešila problém volebných obvodov v Rožňave vo voľbách v roku 1998, kde dva volebné obvody boli vytvorené s odchýlkou 74,97 % a 75,26%. V rozhodnutí si výbor vyžiadal informáciu o účinných opatreniach na nápravu. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v roku 2004 vypracovalo vyjadrenie, v ktorom výbor OSN informovalo, že sa prijali účinné opatrenia na predchádzanie obdobných porušení v budúcnosti. Nebudem spochybňovať, či boli alebo neboli takého účinné opatrenia vypracované. Faktom však je, že do zákona o voľbách sa tieto opatrenia nedostali.

 

Záver

 

Zákon o voľbách by mal usilovať o presné zadefinovanie podmienok (kritérií), ktorými by sa mali riadiť mestskí a krajskí poslanci pri vytváraní volebných obvodoch. Existujú viaceré kritériá, ktoré by mohli byť v zákone zadefinované. Na začiatok by však postačovalo, ak by v zákone bolo uvedené, akú maximálnu odchýlku od priemerného počtu obyvateľov musia pri vytváraní volebných obvodov mestskí a krajskí poslanci dodržiavať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.


Už ste čítali?