Môže volič ublížiť politickej strane za ktorú hlasuje?

Autor: Vladimír Dančišin | 8.2.2016 o 8:30 | Karma článku: 4,15 | Prečítané:  760x

Pred pár dňami som dostal tri otázky. Jedna je v názve blogu. Moja odpoveď bola: „Áno, môže. Nastavenie volebného systému to umožňuje, resp. nedokáže takúto možnosť vylúčiť.“

Následne mi bola položená druhá otázka, či je možné nastaviť volebný systém tak, aby bolo vylúčené, že hlas uškodí strane za ktorú volič hlasuje a zároveň aj tretia, či aj toto nastavenie nespôsobuje „nejaké paradoxy“. Odpoveď aj na zvyšné dve otázky bola - „áno“.

Dôkaz odpovede na prvú otázku nebudem v tomto blogu rozoberať, keďže som o tom písal tu. Avšak v predchádzajúcich blogoch som sa nevenoval odpovediam na zvyšné dve otázky, pokúsim sa k nim zaujať krátke stanovisko.

Začnem tým, že volebné systémy sú nedokonalé. Všetky. Niektoré viac, iné menej, ale nedokonalé sú všetky. Platí to aj pre pomerný volebný systém, ktorý sa využíva vo voľbách do NR SR. V pomernom volebnom systéme existuje neriešiteľný problém nájsť spôsob ako prideliť po voľbách mandáty jednotlivým stranám tak, aby to nikdy nevzbudzovalo pochybnosti, či naozaj došlo k optimálnemu prerozdeleniu.

Problém prerozdeliť mandáty jednotlivým stranám sa môže pre laika zdať banálnym, ale v skutočnosti je s tým spojených niekoľko problémov. Existuje viacero metód (postupov) ako takého prerozdelenie uskutočniť, ale žiadna z metód nedokáže optimálne prerozdeliť mandáty za akýchkoľvek okolností.

Na Slovensku využívaná metóda je zlá. Jej hlavný problém je ten, že nedokáže zaručiť, že hlas neuškodí strane, za ktorú volič hlasuje a rovnako nedokáže zaručiť, že hlas nepomôže inej (nepreferovanej) strane. V princípe je možné konštatovať, že horšiu metódu ani nemôžeme mať. Takže odpoveď na druhú otázku je ľahká: "Áno, prijatím napríklad Websterovej metódy (využíva sa v Nemecku) sa vylúči možnosť, že môže dôjsť k situácii, že hlas voliča uškodí strane, resp. pomôže inej, nepreferovanej strane".

Takže poďme k tretej otázke: „Spôsobuje aj táto metóda nejaké paradoxy?“ Vzhľadom na to, že neexistuje dokonalá metóda, môžem na takto položenú otázku odpovedať: „Áno, isté problémy (paradoxy) spôsobuje každá metóda. Aj Websterova." V súvislosti s ňou ide o dva problémy.

Prvý problém súvisí s tzv. migračným paradoxom, na čo upozornil B. A. Bradberry (v kontexte pomerných volebných systémov by bolo možno vhodnejšie pomenovanie paradox prelietavého voliča). S týmto si nedokáže poradiť žiadna metóda, a teda ani Websterova metóda.

Druhým problémom je, že Websterova metóda má problém dodržať kritérium štandardnej kvóty. Z môjho pohľadu ide o nepodstatný problém, ale je korektné na to upozorniť.

Paradox prelietavého voliča

Paradox prelietavého voliča je založený na presune hlasov medzi dvoma stranami, čím sa uškodí tretej strane. A to aj v prípade, že tá získa pár hlasov. Ilustrujem to na jednoduchom príklade, ktorý je prezentovaný v nižšie uvedených dvoch tabuľkách. V obidvoch prípadoch tri strany súperia o tri mandáty. Na prepočet použijem Websterovu metódu. (Pri Websterovej metóde sa počet hlasov strany vydelí volebným deliteľom a výsledok sa zaokrúhli na celé číslo).

 

 

 

 

 

 

 

 

Pri porovnaní výsledkov je možné si všimnúť, že strana C v druhej tabuľke získala o dvesto hlasov viac, a aj napriek tomu prišla o jeden mandát. Ten získala strana B, ktorá si polepšila len o sto hlasov. Na prvý pohľad nelogický výsledok. Intuitívne je možné povedať, že strana C nemala prísť o mandát, keďže získa dvojnásobný počet hlasov ako strana B. Keďže výsledok odporuje intuitívnemu očakávaniu, môžeme hovoriť o paradoxe. Čo je však dôležité povedať, strana C neprišla o mandát preto, že dostala o dvesto hlasov viac. O mandát prišla preto, že strana B získala viac hlasov ako v prvom príklade, čo jej umožnilo nárokovať si ďalší mandát.

 

Problém nedodržania štandardnej kvóty

Kritérium neprekročenia (dodržania) kvóty stanovuje, že strana nezíska viac alebo menej mandátov, ako je jej kvóta vypočítaná podľa vzorca q = hlasy strany x celkový počet mandátov / celkový počet hlasov. Uvedený problém možno vysvetliť na príklade. Predpokladajme, že štyri strany bojujú o päť mandátov. Volebné zisky strán a pridelené mandáty podľa Websterovej metódy môžeme vidieť v tabuľke:

 

 

 

 

Strana D získa len dva mandáty aj napriek tomu, že vypočítaná štandardná kvóta pre stranu D je 3,01. Ak by sa striktne dodržiavala kvóta, potom strana D by mala získať tri mandáty.

V súvislosti s kritériom dodržiavania štandardnej kvóty a paradoxom prelietavého voliča len dodám, že ide o problémy, ktoré z hľadiska volebného aktu nemajú žiadny väčší význam. Voliča nijako neodrádzajú ísť voliť.

Záver

Problém prerozdeľovania mandátov nie je možné optimálne vyriešiť. Je však vhodné, aby v rámci pomerného volebného systému bola zavedená taká metóda, ktorá má najmenej problémov. Metóda, ktorú používame na Slovensku má všetky možné nedostatky. Porušuje prakticky všetky známe kritériá, ktoré sa používajú na hodnotenie metód prerozdeľovania mandátov. To v konečnom dôsledku môže demotivovať voliča, aby išiel voliť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?