Ako voliči Smeru pomohli SDKÚ

Autor: Vladimír Dančišin | 25.5.2014 o 23:30 | Karma článku: 6,78 | Prečítané:  1389x

Vo voľbách do Európskeho parlamentu bol zvolený za europoslanca aj Ivan Štefanec. Paradoxom však je, že na jeho zvolení majú podiel voliči Smeru-SD. Analýzou výsledkov volieb je možné ľahko zistiť, že v prípade, ak by stranu Smer-SD volilo o 20 000 voličov menej, Smeru by to neuškodilo, ale strana SDKÚ by prišla o jeden mandát. Strana KDH by získala tri mandáty. Iróniu osudu je, že vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 by to bolo presne naopak. Pri neúčasti 20 000 voličov Smeru by strana SDKÚ mala tri mandáty a KDH len jeden. Časť voličov strany Smer-SD tak svojou účasťou vo voľbách pomohla (a nepriamo volila) KDH v roku 2009 a SDKÚ v roku 2014.

Po zverejnení oficiálnych výsledkov volieb je zaujímavé sledovať koľko hlasov potrebovala tá-ktorá strana k zisku ďalšieho mandátu, resp. koľko hlasov mala neefektívnych, t. j. o koľko hlasov by pokojne mohla strana prísť a nestratiť ani jeden mandát. Pri prepočtoch výsledkov včerajších volieb je možné ľahko zistiť, že vo voľbách by žiadna strana nestratila a ani nezískala mandát, či by získala (alebo prišla o) 700 hlasov. Najbližšie k ďalšiemu mandátu malo KDH – potrebovalo ďalších 811 hlasov. Na druhej strane, SDKÚ mala najmenej neefektívnych hlasov. Mohla si dovoliť prísť o 702 hlasov.

Pri analýze výsledkov je však možné nájsť aj niekoľko kuriozít. Napr. ak by strana Smer-SD prišla o 20 000 hlasov, úškodilo by to SDKÚ a pomohlo KDH. Uvedený príklad poukazuje na to, ako dokážu na Slovensku voliči jednej strany (v tomto prípade Smeru-SD) ovplyvniť výsledok nepreferovanej strany (SDKÚ). Ivan Štefanec tak môže ruky a nohy bozkávať voličom Smeru-SD, že si splnili svoju občiansku povinnosť a prišli voliť. V prípade ich nižšej účasti by nebol zvolený. Zvolený by bol Ján Hudacký.

Ďalšia kuriozita (tzv. Alabamský paradox) by nastala v prípade, ak by Slovenská republika mala nie 13 ale 14 poslancov v Európskom parlamente. Strana SDKÚ by získala len jeden mandát. Smer a KDH by mali o jeden mandát viac ako v prípade, že sa prerozdeľuje len 13 mandátov. Náš volebný systém tak dokáže prideliť strane dva mandáty, keď sa prerozdeľuje trinásť mandátov, ale len jeden, keď sa prerozdeľuje štrnásť mandátov.

Pre zaujímavosť je možné uviesť, že slovenský volebný systém by pridelil strane Smer-SD až päť mandátov, ak by strana mohla pri prerozdeľovaní rozdeliť svoje hlasy na dve časti. Napr. na 60 000 a 75 089.

Otázne je, či naozaj musíme mať volebný systém v ktorom reálne hrozí, že voliči svojou účasťou vo voľbách podporia nepreferovanú stranu. Z môjho pohľadu takéto nastavenie volebného systému popiera všetky argumenty, prečo by mal ísť človek k volebnej urne. V utorok sa budú poslanci NR SR zaoberať volebnými kódexmi. Som zvedavý, či zmenia metódu prerozdeľovania mandátov. Nepôjde o veľkú zmenu. Predpokladám, že si prípadnú zmenu okrem pár politológov a právnikov nikto ani nevšimne, avšak prijatie jednej z metód volebného deliteľa (resp. jednej z metód najväčších priemerov) urobí z nášho volebného systému systém, ktorý logickým spôsobom prerozdeľuje mandáty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?