Volebný paradox vo voľbách do NR SR

Autor: Vladimír Dančišin | 25.2.2013 o 21:00 | (upravené 7.6.2014 o 11:01) Karma článku: 7,95 | Prečítané:  2002x

V politologickej teórii analýza volebných paradoxov zohrala významnú úlohu a neodškriepiteľne prispela k odhaleniu nedokonalosti volebných systémov. Pri experimentoch s volebnými výsledkami som objavil volebný paradox, ktorý prináša bizarný volebný výsledok. Objavenie uvedeného paradoxu, aspoň z môjho pohľadu, zreteľne odhaľuje nedokonalosť volebného systému využívaného vo voľbách do NR SR.

Objavený volebný paradox je možné ilustrovať na množstve príkladov. Po zistení, že k takémuto paradoxu môže dôjsť, nie je väčší problém vytvoriť situácie, ktoré to preukážu. Pokúsim sa paradox vysvetliť na fiktívnych voľbách do NR SR.

Po spočítaní 99,99% platných hlasov sú výsledky volieb do NR SR takéto:

 

Tabuľka č. 1

strana

hlasy strán

qi = hlasy strán/RVČ

*

zostatky hlasov

**

mandáty

Smer

683 622

76,0002

76

2

 

76

OĽaNO

269 844

29,9993

29

8 989

 

29

KDH

162 000

18,0100

18

90

 

18

Most-Híd

89 945

9,9994

9

8 990

1

10

SaS

80 950

8,9994

8

8 990

1

9

SDKÚ-DS

71 959

7,9998

7

8 994

1

8

 Spolu

1 358 320

RVČ = 8 995

147

 

3

150

*           - počet mandátov vzhľadom na republikové volebné číslo;
**          - mandáty pridelené na základe zostatku.

 

Predbežné výsledky naznačujú, že Smer získa väčšinu v parlamente a bude môcť vytvoriť jednofarebnú vládu. Čaká sa už len na zápisnicu z jedného volebného okrsku. V uvedenom volebnom okrsku hlasoval len jeden človek, takže sa nepredpokladá zmena volebného výsledku. Štatistický úrad SR po prijatí a zaevidovaní poslednej zápisnice zverejní oficiálne výsledky volieb:

 

Tabuľka č. 2

strana

hlasy strán

qi = hlasy strán/RVČ

*

zostatky hlasov

**

mandáty

Smer

683 623

75,9918

75

8 923

 

75

OĽaNO

269 844

29,9959

29

8 960

1

30

KDH

162 000

18,0080

18

72

 

18

Most-Híd

89 945

9,9983

9

8 981

1

10

SaS

80 950

8,9984

8

8 982

1

9

SDKÚ-DS

71 959

7,9989

7

8 987

1

8

Spolu

1 358 321

RVČ = 8 996

146

 

4

150

*           - počet mandátov vzhľadom na republikové volebné číslo;
**          - mandáty pridelené na základe zostatku.

 

Strana Smer prišla v poslednej chvíli o jeden mandát, čo jej znemožní vytvoriť jednofarebnú vládu. Rozhodol o tom práve ten jeden volič. Volebný paradox je v tom, že ten rozhodujúci volič volil práve stranu Smer. Svojím hlasom tak strane uškodil. Ak by ostal doma a nevolil, strana získa 76 mandátov.

 

Absurdnosť uvedenej fiktívnej situácie poukazuje na nedokonalosť volebného systému pri voľbách do NR SR. Základná axióma volieb je vždy lepšie mať vo voľbách viac hlasov na Slovensku neplatí. Pri súčasnom nastavení volebného systému v SR sa hlas voliča stáva neriadenou strelou. Môže síce pomôcť obľúbenej strane, ale rovnako jej môže uškodiť, resp. pomôcť nepreferovanej strane. V normálnej demokracii musí byť vylúčené, aby volič mal negatívnu váhu hlasu. A to nielen preto, že je to s veľkou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavnou požiadavkou volebnej rovnosti.

 

 

 

Poznámka 1:

Volebný paradox spôsobuje to, že sa v Slovenskej republike využíva metóda volebnej kvóty (republikového volebného čísla) v kombinácii s metódou najväčších absolútnych zostatkov. Republikové volebné číslo (volebná kvóta) sa vypočítava podľa vzorca RVČ = „platné hlasy strán, ktoré sa dostali do parlamentu“/151 a výsledok sa zaokrúhľuje na celé číslo. Zväčšením republikového volebného čísla (z 8 995 ma 8 996) sa zmenšilo obsiahnutie kvóty jednotlivými stranami. V relatívnom vyjadrení zväčšenie republikového volebného čísla malo rovnaký vplyv na jednotlivé strany, v absolútnom vyjadrení to poškodilo viac väčšie strany. To v konečnom dôsledku uškodilo strane Smer. A to aj napriek tomu, že získala o jeden hlas viac. K volebnému paradoxu by nedochádzalo, ak by volebný systém nevyužíval metódu najväčších absolútnych zostatkov na prideľovanie neobsadených mandátov v druhom skrutíniu.

 

Poznámka 2:

V reálnych voľbách v Slovenskej republike sa negatívna váha hlasu v praxi neprejavila. Na druhej strane, zlé nastavenie volebného systému umožňuje vznik iných volebných paradoxov, ktoré boli opísané tutu.

 

Poznámka 3:

Výsledky volieb uvedené v tabuľke č. 1 môžu poslúžiť aj na ilustráciu ďalšieho volebného paradoxu poukazujúceho na nedokonalosť volebného systému v SR. Zdvojnásobením hlasov jednotlivých strán dôjdeme k odlišným výsledkom. Paradox je v tom, že sa od volebného systému prirodzene očakáva, že pri nezmenených percentách získaných hlasov nie je možné dosiahnuť odlišné volebné výsledky.

 

Poznámka 4:

Rovnosť volebného práva definuje Ústavný súd SR takto: „Rovnosť volebného práva sa všeobecne chápe nielen ako požiadavka, aby každý občan pri mal výkone volebného práva rovnaké postavenie, ale tiež ako požiadavka, aby každému občanovi pri rozhodovaní patril a tento hlas mal rovnakú váhu voči ostatným hlasom voličov, aby sa každý občan mohol za rovnakých podmienok uchádzať o zvolenie a mal rovnakú šancu na získanie poslaneckého mandátu“ (PL. ÚS 19/98, resp. IV. US 96/07). Z uvedeného rozhodnutia je možné abstrahovať, že princíp rovnosti hlasov je možné chápať dvoma spôsobmi. Formálna rovnosť sa viaže na požiadavku, aby každý volič mal rovnaký počet hlasov. Uvedená požiadavka je pri voľbách na Slovensku splnená. Každý občan má jeden hlas. Splnenie podmienky materiálneho významu rovnosti volieb vyžaduje, aby každý hlas mal rovnakú váhu/vplyv na výsledok volieb. Pri existencii možnosti uplatnenia negatívnej váhy hlasu, materiálny význam Ústavou SR garantovaného princípu rovnosti volebného práva je narušený. Pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu Nemeckej republiky z roku 2008 (aj napriek tomu, že ide o iný typ volebného problému).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?