O dobrom a zlom volebnom systéme

Autor: Vladimír Dančišin | 8.12.2012 o 20:51 | (upravené 17.6.2014 o 16:27) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  619x

Dobrý volebný systém zabezpečí, že hlas voliča politickej strane pomôže, neuškodí jej a ani nezvýhodní inú (voličom nepreferovanú) stranu. V dobrom volebnom systéme platí, že so zvyšujúcim sa počtom voličov sa priamo úmerne zvyšujú aj šance politickej strany na úspech. Každý volebný systém musí byť  založený na tomto princípe, pretože inak by bolo veľmi iracionálne mobilizovať voličov pred voľbami prostredníctvom volebnej kam­pane, aby hlasovali za konkrétnu stranu, resp. kandidáta. V blogu poukážem na to, že v Slovenskej republike pri voľbách do NR SR a Európskeho parlamentu nemáme dobrý volebný systém.

V Slovenskej republike sa pri voľbách do NR SR a do Európskeho parla­mentu využíva volebný systém, ktorý nie je imúnny voči volebným para­do­xom. Takmer po každých voľbách je možné vytvoriť modelovú situáciu, ktorou je možné poukázať na nelogickosť prideľovania mandátov (pozri napr. tu).

Nastavenie slovenského volebného systému vytvára predpoklady na to, že za určitých okolností môžu politickej strane ublížiť hlasy jej vlastných voličov. Po voľbách môže byť pre voličov nepríjemným poz­nanie, že podporením nimi preferovanej strany jej nepo­mohli, ale naopak pomohli k lepšiemu volebnému výsledku strane, ktorú ne­volili, resp. zistenie, že ak by preferovanú stranu nevolili, strana by získala viac mandátov. Na ilustráciu konštatovaného uvediem jednoduchý príklad, kedy voliči svojimi hlasmi ublížia strane, za ktorú hlasujú.

Strana A získa milión hlasov a strana B 63 370 hlasov. Slovenský volebný systém by prepočítaval hlasy na mandáty takto: Republikové volebné číslo („cena“ za jeden mandát) je 7 042 hlasov (počet platných hlasov/151 a výsledok je zaokrúhlený na celé číslo). Strana A naplní uvedené volebné číslo 142,005-krát a strana B 8,998-krát. Slovenský volebný systém prideľuje stranám toľko mandátov, koľkokrát celým číslom naplnia volebné číslo. Z uvedeného dôvodu strana A získa 142 mandátov a strana B osem mandátov.

 

strana Počet platných hlasov (hi) hi/RVČ Počet mandátov zhľadom na RVČ Zostatok platných hlasov Mandáty pridelené na základe zostatku hlasov Pridelené mandáty spolu
A 1 000 000 142,005 142 36 0 142
B 63 370 8,998 8 7 034 0 8
Celkom 1 063 370 7 042 150   0 150

Teraz predpokladajme, že stranu A príde voliť napríklad o 50 voličov viac. V dobrom volebnom systéme jej to nemôže ublížiť.  A ako by to prepočítal slovenský volebný systém? Repu­bli­kové volebné číslo sa zväčší na 7 043, čo paradoxne spôsobí, že strana A naplní uvedené číslo len 141,992-krát a strana B 8,997-krát. Strana A získa 141 mandátov a strana B osem mandátov. Uvedeným spôsobom sa prerozdelí 149 mandátov. Podľa slovenského volebného systému neobsadený (nepridelený) mandát získa strana, ktorá má najväčší zostatok hlasov. V uvedenom prípade by to bola strana B, ktorá by mala 7 026 zostatkových hlasov. Strana A by mala len 6 987 zostatkových hlasov. Alebo jednoduchšie, strana B získa neobsadený mandát z dôvodu, že má väčší zostatok (0,997) ako strana A (0,992).

 

strana Počet platných hlasov (hi) hi/RVČ Počet mandátov zhľadom na RVČ Zostatok platných hlasov Mandáty pridelené na základe zostatku hlasov Pridelené mandáty spolu
A 1 000 050 141,992 141 6 987 0 141
B 63 370 8,997 8 7 026 1 9
Celkom 1 063 420 7 043 149   1 150

Zväčšená podpora strany A by jej tak uškodila. Strana by prišla o jeden mandát!

Strana A by v uvedenom príklade prišla o jeden mandát aj v prípade, ak by sme jej pridali 48 až 88 hlasov, resp. 199 až 221 hlasov, resp. 350 až 354 hlasov.

 

Záver

Nastavenie slovenského volebného systému je zlé, pretože v demokracii by malo byť vylúčené, aby volič svojím hlasom strane ubližoval. A to aj napriek tomu, že ide o len umelo vytvorený prí­klad. Volebný systém takéto anomálie nemôže spôsobovať nikdy! Prijatím jednej z metód volebného deliteľa (tieto metódy nevyužívajú metódu najväčšieho absolútneho zos­tatku na prideľovanie neobsadených mandátov) by voliči za žiadnych okolností nemohli svo­jím hlasom ubližovať preferovanej strane a nemohli by ani podporiť nepre­fe­rova­nú stranu. Svojím hlasom by mohli pomôcť len svojej obľúbenej strane. A o tom by voľby mali byť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?