V Slovenskej republike sa pri voľbách do NR SR a do Európskeho parlamentu využíva volebný systém, ktorý nie je imúnny voči volebným paradoxom. Takmer po každých voľbách je možné vytvoriť modelovú situáciu, ktorou je možné poukázať na nelogickosť prideľovania mandátov (pozri napr. tu).
Nastavenie slovenského volebného systému vytvára predpoklady na to, že za určitých okolností môžu politickej strane ublížiť hlasy jej vlastných voličov. Po voľbách môže byť pre voličov nepríjemným poznanie, že podporením nimi preferovanej strany jej nepomohli, ale naopak pomohli k lepšiemu volebnému výsledku strane, ktorú nevolili, resp. zistenie, že ak by preferovanú stranu nevolili, strana by získala viac mandátov. Na ilustráciu konštatovaného uvediem jednoduchý príklad, kedy voliči svojimi hlasmi ublížia strane, za ktorú hlasujú.
Strana A získa milión hlasov a strana B 63 370 hlasov. Slovenský volebný systém by prepočítaval hlasy na mandáty takto: Republikové volebné číslo („cena“ za jeden mandát) je 7 042 hlasov (počet platných hlasov/151 a výsledok je zaokrúhlený na celé číslo). Strana A naplní uvedené volebné číslo 142,005-krát a strana B 8,998-krát. Slovenský volebný systém prideľuje stranám toľko mandátov, koľkokrát celým číslom naplnia volebné číslo. Z uvedeného dôvodu strana A získa 142 mandátov a strana B osem mandátov.
strana | Počet platných hlasov (hi) | hi/RVČ | Počet mandátov zhľadom na RVČ | Zostatok platných hlasov | Mandáty pridelené na základe zostatku hlasov | Pridelené mandáty spolu |
A | 1 000 000 | 142,005 | 142 | 36 | 142 | |
B | 63 370 | 8,998 | 8 | 7 034 | 8 | |
Celkom | 1 063 370 | 7 042 | 150 |
| 150 |
Teraz predpokladajme, že stranu A príde voliť napríklad o 50 voličov viac. V dobrom volebnom systéme jej to nemôže ublížiť. A ako by to prepočítal slovenský volebný systém? Republikové volebné číslo sa zväčší na 7 043, čo paradoxne spôsobí, že strana A naplní uvedené číslo len 141,992-krát a strana B 8,997-krát. Strana A získa 141 mandátov a strana B osem mandátov. Uvedeným spôsobom sa prerozdelí 149 mandátov. Podľa slovenského volebného systému neobsadený (nepridelený) mandát získa strana, ktorá má najväčší zostatok hlasov. V uvedenom prípade by to bola strana B, ktorá by mala 7 026 zostatkových hlasov. Strana A by mala len 6 987 zostatkových hlasov. Alebo jednoduchšie, strana B získa neobsadený mandát z dôvodu, že má väčší zostatok (0,997) ako strana A (0,992).
strana | Počet platných hlasov (hi) | hi/RVČ | Počet mandátov zhľadom na RVČ | Zostatok platných hlasov | Mandáty pridelené na základe zostatku hlasov | Pridelené mandáty spolu |
A | 1 000 050 | 141,992 | 141 | 6 987 | 141 | |
B | 63 370 | 8,997 | 8 | 7 026 | 1 | 9 |
Celkom | 1 063 420 | 7 043 | 149 |
| 1 | 150 |
Zväčšená podpora strany A by jej tak uškodila. Strana by prišla o jeden mandát!
Strana A by v uvedenom príklade prišla o jeden mandát aj v prípade, ak by sme jej pridali 48 až 88 hlasov, resp. 199 až 221 hlasov, resp. 350 až 354 hlasov.
Záver
Nastavenie slovenského volebného systému je zlé, pretože v demokracii by malo byť vylúčené, aby volič svojím hlasom strane ubližoval. A to aj napriek tomu, že ide o len umelo vytvorený príklad. Volebný systém takéto anomálie nemôže spôsobovať nikdy! Prijatím jednej z metód volebného deliteľa (tieto metódy nevyužívajú metódu najväčšieho absolútneho zostatku na prideľovanie neobsadených mandátov) by voliči za žiadnych okolností nemohli svojím hlasom ubližovať preferovanej strane a nemohli by ani podporiť nepreferovanú stranu. Svojím hlasom by mohli pomôcť len svojej obľúbenej strane. A o tom by voľby mali byť.