Slovenské volebné paradoxy

Autor: Vladimír Dančišin | 14.10.2013 o 20:22 | Karma článku: 6,70 | Prečítané:  1881x

Na najbližšej schôdzi parlamentu sa bude schvaľovať nový volebný zákon. V navrhovanom zákone sa neuvažuje o zmene metódy prerozdeľovania mandátov pri voľbách do NR SR, resp. Európskeho parlamentu, čo je, podľa mňa, škoda, pretože zmena by volebnému zákonu prospela. V blogu sa pokúsim poukázať na volebné paradoxy (anomálie), ktoré spôsobuje v súčasnosti platná metóda. Niektoré paradoxy som už spomínal v predchádzajúcich blogoch. Z uvedeného dôvodu ich v tomto blogu nebudem bližšie rozoberať.

 

1. Paradox "Viac hlasov, menej mandátov".

Pri voľbách v Slovenskej republike môžete uškodiť strane, za ktorú hlasujete.

Slovenský volebný systém je nastavený tak zle, že môže dôjsť k situácii, kedy volič ublíži strane tým, že ju bol voliť. Ak by ostal doma, bolo by to pre politickú stranu výhodnejšie. Bližšie pozri tu. Paradox voliča s negatívnou váhou hlasu je možné ilustrovať dokonca aj na príklade, kedy sa prerozdeľovania zúčastnia len dve strany. Pozri tu.

2. Paradox podpory nevolenej strany.

Pri voľbách v Slovenskej republike môžete svojím hlasom pomôcť strane, ktorú neobľúbujete.

Poukázať je to možné na príklade volieb do EP v roku 2009. Vo voľbách získali dva mandáty strany KDH i SDKÚ. V prípade, ak by napríklad 15 000 voličov strany Smer ostalo doma a nevolilo, v Európskom parlamente by boli traja poslanci za SDKÚ a len jeden za KDH. Strane Smer by neúčasť ich voličov neuškodila. Inými slovami, 15 000 voličov Smeru de facto volilo (a pomohlo) KDH.

Prvé dva paradoxy dokazujú, že pri voľbách do NR SR, resp. EP nemá volič kontrolu nad svojím hlasom. Hlas voliča môže pomôcť - a zároveň aj uškodiť - akejkoľvek strane.

3. (V teórii známy ako) Populačný paradox.

Pre politickú stranu X môže byť výhodnejšie, ak by ostatným stranám pridali po voľbách hlasy. A to dokonca aj v prípade, ak by strane X pár hlasov odobrali.

Napríklad vo voľbách v roku 2010 by strana Most profitovala z toho, ak by ostatným stranám pripočítali niekoľko hlasov (napr. SAS 11 000 hlasov, Smeru-SD 10 000 hlasov, SNS 5 000 hlasov, KDH 2 000 hlasov, a SDKÚ-DS 500 hlasov). Strane Most by mohli aj odpočítať 500 hlasov, a aj tak by získala o jeden mandát viac. Bližšie pozri tu.

4. Populačný paradox II.

Politickej strane X môže slovenský volebný systém uškodiť, ak sa ostatným stranám po voľbách odráta niekoľko hlasov. A to dokonca aj v prípade, ak by strane X niekoľko hlasov bolo pridaných.

Napríklad vo voľbách v roku 2010 by strana SDKÚ prišla o jeden mandát v prípade, ak by sa odpočítali hlasy ostatným stranám (t. j. napríklad ak by Smer prišiel o 100, SAS o 1 000, KDH o 7 000, Most o 5 000 a SNS o 3 000 hlasov). SDKÚ by nepomohlo ani keby získala o 100 hlasov viac.

5. (V teórii známy ako) Alabamský paradox.

Strana môže získať viac mandátov len preto, že sa zníži počet poslancov v NR SR.

Napríklad v roku 2002 strana KSS získala 11 mandátov. V prípade, ak by NR SR mala len 148 poslancov, získala by až 12 mandátov. Bližšie pozri tu.

6. Paradox rozdelenia strany.

Niekedy by mohla politická strana získať viac mandátov len preto, že rozdelí získaný počet hlasov na dve časti.

Napríklad ak by strana Smer, ktorá získala 880 111 hlasov a 62 mandátov v roku 2010, rozdelila na dve strany so ziskom hlasov napríklad 545 100 a 335 011 hlasov, získali by celkovo o jeden mandát viac - 63 mandátov. Je to niečo podobné, ako keby vám v obchode niekto predal šesť chlebov, keď zaplatíte desaťeurovkou a až sedem chlebov, keď zaplatíte dvoma päťeurovkami.

7. Paradox spojenia strán.

Slovenský volebný systém môže niekedy prideliť stranám viac mandátov len preto, že sa zúčastnia volieb ako jedna strana.

Z bodu šesť by niekto mohol nadobudnúť pocit, že slovenský volebný systém je výhodnejší, keď sa strany rozdelia. Ale inokedy to platí naopak. Je výhodnejšie sa spojiť s inou stranou. Napríklad vo voľbách v roku 2012 získala strana KDH 16 a strana SDKÚ 11 mandátov. V prípade, ak by ich hlasy boli pri prepočítavaní hlasov brané spolu, získali by o jeden mandát viac, t. j. 28 mandátov. To znamená, že ten istý obchodník (z predchádzajúceho bodu) vám na druhý deň - podľa logiky slovenskej metódy - predá šesť chlebov, keď zaplatíte dvoma päťeurovkami a až sedem, keď zaplatíte desaťeurovkou. Uvedené príklady len dokazujú ako nepredvídateľne prideľuje mandáty metóda prerozdeľovania využívaná v Slovenskej republike.

8. Paradox prerozdelenia neexistujúcich mandátov.

Slovenský volebný systém môže teoreticky prerozdeliť až 226 mandátov.

V prípade, že by výsledky volieb boli takéto: A - 100 hlasov, B - 76 hlasov a C - 50 hlasov, republikové volebné číslo by bolo RVČ = [226/151+0,5] = 1. (Výsledok v hranatých zátvorkach sa zaokrúhľuje dole na najbližšie celé číslo). Z uvedeného dôvodu by strana A získala 100 mandátov, B - 76 mandátov a C - 50 mandátov. Prerozdelilo by sa až 226 mandátov, t. j. o 76 mandátov viac, ako je k dispozícii.

9. Paradox neprerozdelenia mandátov.

Slovenský volebný systém by nedokázal prerozdeliť mandáty medzi jednotlivé strany, ak by prišlo voliť menej ako 76 voličov.

Napríklad v prípade, ak by výsledky boli A - 30 hlasov, B - 29 hlasov a C - 16 hlasov, republikové volebné číslo by bola nula. A to by znemožnilo prerozdelenie mandátov medzi jednotlivé strany. Viem, že je nepravdepodobné, že by k takejto situácii mohlo dôjsť, avšak ak by sa využíval vzorec na výpočet republikového volebného čísla RVČ = [Hlasy/151]+1, nikdy by sa nemohlo stať, aby sa prerozdelil väčší počet mandátov, ako je k dispozícii.

10. Percentuálny paradox

Pri rovnakých percentách získaných hlasov môže slovenský volebný systém prideliť stranám mandáty rôznym spôsobom.

Princíp pomerného volebného systému je v tom, že strany získajú mandáty pomerne k počtu získaných hlasov. T. j. predpokladá sa, že pri rovnakých percentách získaných hlasov, volebný systém vždy rovnakým spôsobom prerozdelí mandáty. V Slovenskej republike to neplatí vždy. Ako príklad môžem uviesť prerozdeľovanie 14 mandátov medzi štyri strany, ktoré získali 300, 162, 55 a 18 hlasov. Podľa slovenskej metódy by strany získali 8, 4, 2 a 0 mandátov. Zdvojnásobením hlasov strán (percentá by boli, samozrejme, rovnaké) by však výsledky prerozdeľovania mandátov boli 8, 5, 1 a 0 mandátov.

 

Záver

V Slovenskej republike máme metódu, ktorá porušuje prakticky všetky existujúce kritériá, ktoré môžu byť kladené na metódy prerozdeľovania mandátov. Mohol by som spomenúť ešte nedodržiavanie štandardnej kvóty, nedodržiavanie kritéria konzistentnosti, resp. to, že slovenská metóda nevychádza ako optimálna ani v jednom teste (kritériu, indexe) merania proporčnosti..., ale verím, že na ilustráciu toho, že nastavenie slovenského volebného systému nie je dobré, postačuje aj uvedených desať bodov.

V návrhu aktuálne prijímaného zákona o voľbách sa uvádza, že týmto zákonom sa metóda prerozdeľovania mandátov meniť nebude. Je to škoda, pretože som presvedčený, že zmena na jednu z metód volebného deliteľa by volebnému zákonu len a len prospela.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?