Poznámky k Procházkovej novele volebného systému

Autor: Vladimír Dančišin | 23.11.2012 o 19:20 | (upravené 23.5.2014 o 20:06) Karma článku: 9,35 | Prečítané:  858x

Predstavená idea R. Procházku k zmene volebného systému je veľmi podobná princípu biproporčnej metódy prerozdeľovania mandátov medzi jednotlivé strany a kraje, ktorý navrhli M. L. Balinski a G. Demangeova v roku 1989. V tomto blogu sa pokúsim vysvetliť, ako by sa prepočítavali hlasy na mandáty využitím bipropočnej metódy.

Biproporčná metóda prerozdeľovania hlasov na mandáty bola navrhnutá M. L. Balinskim a G. Demangeovou v roku 1989 v dvoch štúdiách An Axiomatic Approach to Proportio­nality between Matrices a Algorithms for Proportional Matrices in Reals and Integers. Uvedený koncept bol následne prepracovaný napr. F. Pukelsheimom a Ch. Schuhmacherom v roku 2004 a aplikovaný vo voľbách do mestského zastupiteľstva v Zűrichu (Švajčiarsko). Uvedený spôsob prerozdeľovania mandátov sa uplatňuje aj v kantóne Schaffhausen od roku 2008.


Pri využití biproporčných metód ide o centralistický prístup k prerozdeleniu mandátov, ktorý zohľadňuje aj výsledky v jednotlivých volebných obvodoch. Pri jednom viacmandátovom volebnom obvode ide o centralistický prístup, ktorý personálne a ani proporčne nezohľadňuje podporu voličov v jednotlivých regiónoch. To je možné vidieť na výsledkoch volieb do NR SR v roku 2012.

Pridelené mandáty jednotlivých strán sú uvedené v tabuľke č. 1.

 

Tabuľka č. 1

 

Ak sa pozrieme na miesto trvalého bydliska zvolených poslancov, zistili by sme, že viac ako tretina je z Bratislavského kraja:

Tabuľka č. 2

Podľa počtu voličov v jednotlivých krajoch by Bratislavský kraj mal mať len 21 zástupcov (prepočítané Websterovou metódou, ktorá je výsledkovo identická so Sainte-Laguëho metódou).

Tabuľka č. 3

Biproporčné metódy vnímajú problém prerozdeľo­vania hlasov dvojdimenzionálne. Prioritou týchto metód je do­siahnuť také prerozdelenie, pri ktorom budú výsledky volieb v jednotli­vých krajoch korešpondovať s celkovými výsledkami vo­lieb.

Výsledky biproporčného prerozdelenia mandátov s využitím Websterovej metódy vo voľbách do NR SR v roku 2012 by boli:

Tabuľka 4:

T. j. napríklad stranu KDH by reprezentovali v parlamente len dvaja poslanci z Bratislavského kraja, jeden z Trnavského kraja, dvaja z Trenčianskeho kraja ...

Poznámka: V súvislosti s uvedenou tabuľkou je potrebné dodať, že pri biproporčnej metóde môžeme využiť akúkoľvek metódu volebného deliteľa, nielen Websterovu (Sainte-Laguëho) metódu.

Metodika prepočtu (je komplikovaná)

V zjednodušenej podobe by bolo možné opísať metodiku biproporčných metód takto: prerozdeľovanie mandátov sa uskutočňuje v dvoch úrovniach: celoštátnej a krajskej. Najprv sa prisúdia mandáty jednotlivým stranám na základe počtu získaných hlasov. Následne sa prerozdelia mandáty jednotlivým krajom na základe účasti voličov v jednotlivých krajoch.

Biproporčné metódy prerozdeľujú mandáty medzi jednotlivé strany a regióny tak, aby celkový počet mandátov pridelených strane a regiónu korešpondoval s pomerom hlasov odovzdaných strane k zisku mandátov, ako aj s pomerom hlasov odovzdaných voličmi v jednotlivých krajoch. Biproporčná metóda teda zaisťuje, aby strany získali toľko mandátov, ako je uvedené v tabuľke č. 1 a kraje toľko mandátov, ako je to uvedené v tabuľke 3.

Vychádzalo by sa z výsledkov, koľko hlasov získali strany v jednotlivých krajoch:

Metodika zisťovania finálneho prerozdelenia mandátov medzi jednotlivé strany a regióny je pomerne komplikovaná a pozostáva z viacerých skrutínií. V prvom skrutíniu sa využitím ľubovoľnej metódy volebného deliteľa prerozdelia mandáty jednotlivých strán regiónom na základe počtu získaných hlasov strán v jednotlivých krajoch (nasledujúci prepočet je urobený Websterovou metódou).

Tabuľka 5:

Vo väčšine prípadov však súčet mandátov v jed­notlivých krajoch nekorešponduje s celkovým počtom mandá­tov, ktoré boli konkrétnym krajom pridelené. V tabuľke č. 5 je možné vidieť, že Bratislavský kraj získal po prvom skrutíniu o jeden mandát viac a Žilinský kraj o jeden mandát menej, ako by mal. Je potrebné vykonať druhé skrutínium, v ktorom sú upravované kvocienty len tým krajom, ktorým prvé skrutínium prerozdelilo viac, resp. menej mandátov (t. j. len Bratislavskému a Žilinskému kraju).

Tabuľka 6:

V tomto a ďalších skrutíniách sa prepočítavanie neuskutočňuje na základe absolútneho počtu hlasov, ale na zákla­de výsledných kvocientov strán získaných v prvom (resp. pred­chádzajúcom) prepočítavaní. Volebný deliteľ sa upravuje tak, aby Bratislavskému a Žilinskému kraju bolo pridelených 21 mandátov. To je dosiahnuteľné napr. prostredníctvom volebného deliteľa 1,00005 (BA kraj) a 0,97478 (ZA kraj).

Poznámka: Websterova metóda prideľuje mandáty stranám/krajom na základe štandardného zaokrúhľovania výsledných kvocientov. T. j. napr. kvocient 2,222 (KDH/BA) sa zaokrúhľuje dole a kvocient 1,958 (MOST/BA) sa zaokrúhľuje hore.

Po druhom skrutíniu zistíme, že strana OĽaNO získala o jeden mandát viac a SAS o jeden mandát menej. Je potrebné uskutočniť tretie skrutínium, kde sa upravia kvocienty tak, aby strana OĽaNO získala len 16 mandátov a SAS 11 mandátov. Dosiahneme to tak, že využijeme volebný deliteľ 1,000007 pri strane OĽaNO a 0,99 pri strane SAS.

Tabuľka č. 7

 

Po prepočítaní opäť zistíme, že dvom krajom (zhodou okolností opäť BA a ZA) bol pridelený  jeden mandát naviac, resp. menej ako by to malo byť. Znova je potrebné prerozdeliť mandáty využitím volebných deliteľov 1,001 v prípade Bratislavského kraja a 0,99999 v prípade Žilinského kraja.

Tabuľka č. 8

 

Po uvedenom skrutíniu dôjdeme k finálnym výsledkom, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 4.

Záver:

Svojím spôsobom by Procházkova novela mohla byť aj priechodná. Pre strany by sa nezmenilo vôbec nič. Novinkou by bolo, že kraje by zastupovali poslanci v pomere k ich počtu voličov. Akurát kandidáti by si museli dobre premyslieť, za ktorý kraj by chceli kandidovať, aby sa dostali na zvoliteľné miesto.

Nevýhodou biproporčnej metódy je veľmi komplikovaný prepo­čet hlasov na mandáty a taktiež to, že menej populárny kandidát sa môže dostať do parlamentu na úkor úspešnej­šieho kandidáta strany len preto, aby sa zachoval celkový počet mandátov v jednotlivých krajoch.
Ilustrovať je to možné napríklad na samotnom navrhovateľovi zmeny. V prípade, že by sa používala biproporčná metóda vo voľbách do NR SR v roku 2012, R. Procházka by sa nedostal do parlamentu! Bratislavský kraj by za KDH reprezentovali len D. Lipšic a J. Fígeľ. Verím, že v takomto prípade by vzniklo množstvo návrhov, aby sa takýto volebný systém zmenil.

 

Prijatie uvedeného systému by som však akceptoval hlavne z dôvodu, že by sa prijala metóda volebného deliteľa, ktorá - na rozdiel od metódy využívanej v Slovenskej republike - nespôsobuje volebné paradoxy, ktoré som prezentoval v blogu "Volebný paradox", resp. "Alabamský paradox vo voľbách do NR SR".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?