Alabamský paradox vo voľbách do NR SR

Autor: Vladimír Dančišin | 22.3.2012 o 22:22 | Karma článku: 8,49 | Prečítané:  1808x

V Slovenskej republike sa používa metóda najväčšieho zostatku na prideľovanie mandátov vo voľbách do NR SR a Európskeho parlamentu. Uvedená metóda nelogicky prideľuje mandáty jednotlivým stranám. V USA v roku 1901 metódu najväčšieho zostatku zrušili z dôvodu, že spôsobuje paradoxné situácie. Jedným z hlavných dôvodov zrušenia uvedenej metódy bolo objavenie alabamského paradoxu.

Objavenie alabamského paradoxu

Na alabamský paradox upozornil v roku 1881 Charles William Seaton zo Štatistického úradu USA. Seaton prišiel na to, že v prípade, ak by Komora reprezentantov mala 299 kresiel, štát Alabama by získal 8 mandátov, pričom pri zvýšení celkového počtu kresiel na 300 by sa počet mandátov pre štát Alabama znížil na 7. V tom čase nemali v USA určený presný počet poslancov v Komore reprezentantov a až po sčítaní obyvateľstva sa dohadovali na ich celkovom počte.

Alabamský paradox je možné ilustrovať aj na výsledkoch volieb do NR SR. Strana KSS vo voľbách v roku 2002 získala jedenásť mandátov. Rozdeľovalo sa 150 mandátov. V prípade, ak by sa prerozdeľovalo len 148 mandátov, strana KSS by paradoxne získala až dvanásť mandátov. Zníženie celkového počtu mandátov by jej pomohlo k získaniu väčšieho počtu mandátov. Nelogickosť prideľovania mandátov KSS je možné vidieť v tabuľke, kde je uvedené koľko mandátov by získali strany, ak by sa prerozdeľovalo 146 až 152 mandátov.

Voľby do NR SR (2002)

Paradox je možné nájsť aj vo voľbách v roku 2012. Ak by sa prerozdeľovalo 101 mandátov, SDKÚ by získala sedem mandátov, avšak v prípade prerozdeľovania len sto mandátov, získala by ich až osem.

Voľby do NR SR (2012)

Podobných príkladov je samozrejme možné nájsť viac.

Trošku teórie (pokojne to môžete preskočiť)

K alabamskému paradoxu dochádza v prípade porušovania kritéria monotónnosti mandátov. Kritérium monotónnosti mandátov vyžaduje, aby v prípade navýšenia celkového počtu mandátov, metóda na prerozdeľovanie mandátov neprisúdila strane menej mandátov.

V teórii je možné nájsť dva typy metód. Metódy, ktoré nikdy neporušujú uvedené kritérium (všetky metódy volebného deliteľa) a metódy, ktoré za určitých okolností dané kritérium porušujú (všetky metódy využívajúce metódu najväčšieho zostatku na prideľovanie zvyšných mandátov). V Slovenskej republike máme metódu, ktorá uvedené kritérium porušuje.

Problém je v tom, že metóda najväčšieho zostatku nekonzistentne prideľuje mandáty jednotlivým stranám. Nekonzistentosť sa prejavuje v tom, že niekedy sa môže napríklad kvocient 13,35 zaokrúhliť smerom nahor a inokedy sa môže kvocient 13,89 zaokrúhliť smerom nadol.  Zaokrúhľovanie kvocientov strán smerom nahor alebo nadol sa určuje podľa počtu zvyšných mandátov a veľkosti zostatkov jednotlivých strán. V prípade, že sú dva zvyšné mandáty, dvom stranám s najväčším zostatkom sa kvocient zaokrúhli smerom nahor a ostatným stranám smerom nadol.

Vo vyššie uvedených príkladoch sa zmenou celkového počtu mandátov zmenilo aj republikové volebné číslo, čo ovplyvnilo aj výpočet koľkokrát strany naplnili uvedenú kvótu (republikové volebné číslo). To ovplyvnilo aj koľko mandátov získali strany v prvom skrutíniu a koľko ostalo zvyšných (nepridelených) mandátov. V určitých prípadoch sa tak vytvorili podmienky na vznik alabamského paradoxu.

Záver

Pripúšťam, že výskyt alabamského paradoxu vo volebných výsledkoch v Slovenskej republike je len teoretický problém. Oveľa problematickejšie je porušovanie kritéria monotónnosti hlasov, ktoré som opísal  v blogu Volebný paradox (v uvedenom blogu je aj vysvetlený postup prerozdeľovania mandátov v Slovenskej republike). Na záver len dodám, že je iracionálne využívať metódu prepočítavania hlasov na mandáty, ktorá nelogicky prerozdeľuje mandáty jednotlivým stranám. Zmeniť takúto metódu je pritom jednoduché. Teória ponúka viacero metód volebného deliteľa, ktoré za žiadnych okolností nespôsobujú takéto paradoxné situácie.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?