Prepadnuté hlasy vo voľbách do NR SR

Autor: Vladimír Dančišin | 18.3.2012 o 10:40 | Karma článku: 9,50 | Prečítané:  2579x

Voliči často podľahnú vplyvu predvolebnej kampane, ktorá nabáda k voľbe menšieho zla pred prepadnutím hlasu. Volia tak stranu, ktorá má reálnu šancu na prekročenie volebného kvóra. Svojim konaním sa usilujú zabezpečiť, aby ich hlas neprepadol, aj keď je diskutabilné, či neúprimné hlasovanie nie je v princípe prepadnutým hlasovaním.

Hlasy voličov je možné rozdeliť na: a) prepadnuté hlasy - hlasy, ktoré nemajú žiadny vplyv na výsledok volieb; b) nadbytočné hlasy - hlasy, ktoré tiež nemajú vplyv na volebný výsledok, avšak na rozdiel od prepadnutých hlasov ich získala strana, ktorá uspela vo voľbách (ide o hlasy, ktoré strany nedokážu efektívne využiť na získanie ďalšie mandátu); c) efektívne hlasy -  hlasy, ktoré sú potrebné na zisk mandátov.

Pri voľbách do NR SR sa môžeme stretnúť so všetkými troma typmi hlasov.

Vypočítať efektívne a nadbytočné hlasy strán, ktoré sa dostali do parlamentu, nie je problém. Prepočet volebných výsledkov je uvedený v tabuľke (prepočty sú urobené na základe výsledkov volieb konaných 10. marca 2012). V treťom stĺpci je uvedené koľko hlasov jednotlivé strany dokázali využiť k získaniu mandátov. Vo štvrtom stĺpci sú uvedené nadbytočné hlasy strán (aj keby prišli o uvedený počet hlasov, získali by rovnaký počet mandátov, ceteris paribus - t. j. v prípade, že ostatné preferencie a hlasy strán by zostali nezmenené). V poslednom stĺpci sú uvedené počty hlasov, ktoré by pomohli jednotlivým stranám k získaniu ďalšieho mandátu.

Z tabuľky je možné ľahko zistiť, že ani jedna strana by neprišla o mandát v prípade, ak by ju prišlo voliť napr. o 5 000 voličov menej. Rovnako by ani jedna strana nezískala ďalší mandát, aj keby dokázala prehovoriť ďalších 5 000 potenciálnych voličov, aby ju prišli podporiť vo voľbách. (Tu sa mi žiada dodať, ako som na to upozornil vo svojom blogu Volebný paradox, že zlé nastavenie slovenského volebného systému by mohlo spôsobiť, že aj keby strany dokázali prehovoriť svojich potenciálnych voličov, aby ich prišli podporiť vo väčšom počte, pomohli by KDH. Aj v prípade, že by KDH prišlo voliť menej voličov).

Za prepadnuté hlasy vo voľbách do NR SR môžeme označiť všetky hlasy, ktoré získali strany, ktoré neprekročili volebné kvórum (celkovo ich vo voľbách do NR SR bolo 493 450). Volebný systém pri prepočítavaní hlasov na mandáty odignoroval názory týchto voličov. Malou útechou pre voličov SNS a SMK môže byť aspoň dobrý pocit z toho, že ich hlas prispel ich preferovanej strane k finančnej odmene (v podobe vrátenia volebnej kaucie a poskytnutia príspevku za hlasy a príspevku na činnosť).

Je možné zabrániť prepadaniu hlasov?

Demokratický volebný systém by mal byť nastavený tak, aby nebránil voličom slobodne sa vyjadriť. Rovnako by nemal ignorovať názory voličov len preto, že nemajú väčšinový názor.

Teraz možno čakáte, že navrhnem zrušenie volebného kvóra. Je to jedno z riešení, ale pravdepodobne by to spôsobilo roztrieštenie politickej scény.

Za vhodné riešenie považujem modifikováciu existujúceho volebného systému tak, aby sa použil princíp hlasovania zakomponovaný napr. v austrálskom alebo írskom volebnom systéme. Volebný systém by mohol byť nastavený takto:

1) hlasovanie by prebiehalo rovnakým spôsobom ako v súčasnosti. Rozdiel by bol v tom, že by bol na hlasovacom lístku poskytnutý priestor, kde by volič mohol označiť svoje ďalšie preferencie kandidujúcich politických strán - od najpreferovanejšej po najmenej preferovanú (volič by zoradil číslami od 1 po x strany podľa svojich preferencií);

2) zoradením jednotlivých strán by volič poskytol volebnej komisii informáciu, že v prípade, ak sa jeho najpreferovanejšia strana nedostane do parlamentu, jeho hlas sa má pripočítať druhej najpreferovanejšej strane. Ak by sa ani tá nedostala do parlamentu, jeho hlas sa má pripočítať tretej najpreferovanejšej strane atď. Na hlasovacom lístku by mohol označiť ľubovoľný počet preferencií (nemuselo by sa prijať v Austrálii uplatňované pravidlo, že hlasovací lístok je platný len v prípade, ak sa zoradia všetky alternatívy od najpreferovanejšej po najmenej preferovanú);

3) po sčítaní volebných výsledkov sa vezmú hlasovacie lístky strane, ktorá neprekročí volebné kvórum 5 % a získa najmenší počet hlasov. Na základe ďalších preferencií voličov sa tieto hlasy prerozdelia  medzi ostatné strany. Následne sa postup opakuje až do momentu, kedy všetky strany majú minimálne 5 % platných hlasov (celkom prijateľné - a hlavne jednoduchšie na prepočítavanie - by bolo aj to, že by sa po voľbách prerozdelili podľa ďalších preferencií hlasy všetkých strán, ktoré neprekročili 5 %).

4) po prerozdelení hlasov by došlo k takmer úplnej zhode medzi percentom získaných hlasov a percentom získaných mandátov strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Ľudia by sa prestali zamýšľať nad tým, ako je možné, že strana, ktorá získala 44 % hlasov, získala až 55 % mandátov.

Prijatím takto nastaveného volebného systému by sa zaručilo, že by ani jeden hlas nemusel prepadnúť (volebný systém by odignoroval len tie hlasy, ktoré by boli označené za neplatné a tie hlasy, ktoré boli dané stranám s nízkou podporou na ktorých voliči neuviedli svoje ďalšie preferencie). V konečnom dôsledku by sa prakticky všetky hlasy využili na prepočítavanie hlasov na mandáty. V takomto prípade by voliči mohli ísť voliť s pocitom, že nech voľby dopadnú akokoľvek, ich hlas obľúbenej strane neprepadne.

A hlavne, nemuseli by sme pri voľbe do NR SR počúvať o potrebe voľby menšieho zla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?